Harry Potter a slzy vtáka fénixa - Kapitola šestnásta: Lúčenie

„Konečne si hore,“ povedala Angela, ktorá sedela na posteli pri Harrym. Harry si pretrel oči a nasadil okuliare. Angela ho celý čas pozorne sledovala. Jej modré oči sa stretli s jeho zelenými.
„Ako dlho tu už si?“ spýtal sa Harry.
„Nejaká tá chvíľka už prešla,“ odpovedala mu Angela. Zbožňovala jeho spánok. Tichý spánok, pri ktorom sa sem-tam niečomu usmeje.
Videla ako sa k nej posadil a ako sa jeho tvár približovala k tej jej. Videla mu každú vrásku na jeho mladej tvári, každý záhyb pokožky...
„Mali by sme už ísť dolu,“ povedala Angela, keď sa ich pery od seba po dlhej chvíli odpojili.
„Hmm, si zrejme zabudla, že ešte nie som oblečený,“ pousmial sa Harry.
„Hehe, nezabudla som. Práve na to čakám..“
Harry zdvihol obočie. Prekvapila ho, len čo je pravda. Takú ju ešte nepoznal, ale rozhodne to bola zmena k lepšiemu.
„No dobre, počkám ťa dolu,“ poznamenala Angela, vtisla mu nežný bozk na líce a odtancovala dole do kuchyne.
„Kde to spejeme,“ zasmial sa sám pre seba Harry.
Bol tak zahĺbený do svojich myšlienok, že si ani nevšimol, že v kresle má červený habit so zlatým lemom. Prišiel na to až teraz., v momente keď sa išiel prezliecť.
„Čo to je?“
Nemohol uveriť vlastným očiam. Červený habit so zlatým lemom a na chrbte bol vyobrazený chrabromilský znak. Chytil ho do rúk a stál tam ako oparený. Tá látka bola ako zamat. Na dotyk príjemná a na svetle sa ligotala ako hviezda.
„Rodový habit, ďakujem ti,“ rozžiarili sa Harrymu oči.
Keď Harry vkročil do kuchyne uvidel sedieť na jednej stoličke sedieť jeho riaditeľa. Angela s pani Weasleyovou niečo varili, tak neváhal a sadol si k Dumbledorovi.
Profesor pomaly usŕkal zo šálky kávy a čítal noviny Denný Prorok.
„Dobré ráno,“
„Dobré Harry. Tak už si sa rozhodol?“ spýtal sa riaditeľ.
Angela si medzitým prisadla k Harrymu a napäto počúvala. Chcel vedieť, či ju nakoniec ako jej sľúbil zoberie so sebou. Strašne chcela ísť s ním, aj za cenu, že neuvidí svoju rodinu. Milovala ho, len čo je pravda, ale nebola to len taká obyčajná láska z puberty...
„Áno som. Dnes som mal sen. Bol som v ňom pár mesiacov pán profesor a učil som sa,“
„Myslel som si, že sa niečo takéto stane,“
„Stalo sa a dozvedel som sa informácie, vďaka ktorým musím ísť čo najskoršie naspäť. Už to nejde naďalej odkladať. Bojím sa, že budem musieť odísť bez rozlúčenia...“
Harry smútil ako malý chlapec. A prečo aj nie? Konečne spoznal svojich rodičov a nechcel ich opustiť, nie znova. Ale musel, nemohol byť taký sebec a nechať napospas celý kúzelnícky svet.
„Ako to myslíš, že ty sa musíš vrátiť späť? Ja som vzduch?“ spýtala sa podráždene Angela.
„Nemyslel som to tak prepáč,“
„Možno žeby som pre vás niečo mohol urobiť...“ podotkol Dumbledore.
„Čo pán riaditeľ?“ spýtala sa nedočkavo Angela.
„Možno by som vedel zvolať pár ľudí, s ktorými by ste sa chceli rozlúčiť,“
„To je super..“ podotkol Harry.
Jeho smaragdové oči sa zaleskli šťastím. Konečne sa začali venovať raňajkám, zatiaľ čo riaditeľ posielal vzkazy. Ani sa nenazdali a kuchyňa sa začala plniť ich blízkymi. Ledva stihli dojesť raňajky a už prichádzali prvý „návštevníci“. Sirius Black s Harryho otcom sa postrkovali od dverí a smiali sa, Remus Lupin len krútiac hlavou vošiel do kuchyne, avšak na perách sa mu tiež pohrával úsmev. Za nimi prišli ich spolužiačky...Alice, Jennifer a v neposlednom rade jeho najobľúbenejšia osôbka ženského pohlavia po Angele...nečudujte sa, že tou osobou je Lily Evansová, veď je to Harryho budúca mamča. Prichádzala aj rodina Angely, ktorú Harry zbežne prezrel pohľadom. Uvidel manželov Dattových v zelených habitoch ako sa objímajú so svojou dcérou. K Harrymu prišla trojka Záškodníkov.
„Harry, môžeš nám povedať prečo odchádzate?“ spýtal sa Remus.
„To bohužiaľ práve nemôžem,“
„To neberieme,“ ozval sa Sirius.
„Nerobte mi to ešte ťažším, ako to je, prosím,“
„Vrátiš sa niekedy vôbec?“ spýtal sa James, jeho otec.
Harry bol šťastný, že sa mu bolo umožnené rozlúčiť sa so svojim rodičmi. Spoznať ich lepšie. Lepšie? Nie mal na mysli spoznať ich aspoň trošku, prvý a poslednýkrát v živote.
„Neviem Paroháči, neviem. Dúfam v to, ale myslím si, že som mojim pôsobením tu nič nezmenil,“ podotkol Harry a jeho oči začali vlhnúť.
To už sa k štvorke prirútili aj dievčatá, ktoré počúvali ich rozhovor. Lily si všimla, že Harry ma slzy na krajíčku. Zase bola smutná, ten Harry jej predsa len prirástol k srdcu.
„Nič si nezmenil? Nič? Čo to trepeš za nezmysli, zachránil si niekoľko životov, dal si nám možnosť spoznať mladého bojovníka, ktorý sa postavil tvárou tvár temnote a neustúpil, dal si nám možnosť spoznať vynikajúceho priateľa a pre Angelu aj lásku. Zmenil si veľa Harry a navždy ostaneš v našich srdciach...“ povedala Lily.
Presne to Harry potreboval počuť. Potreboval počuť, že celý ten jeho „výlet mal nejaký úžitok. Bol to hrejivý pocit pri jeho veľkom srdci o to viac, že mu to povedala jeho Lily. Matka, na ktorú nechce nikdy zabudnúť...
Začalo sa podávanie rúk, nekonečne príjemné objatia, sem-tam nejaká tá sladká pusa na tvár od jeho spolužiačiek. Nakoniec k nemu prišli rodičia jeho milovanej. Pani Dattová mala na krajíčku slzy.
„Vieme kto si Harry a sme radi, že sa s Angelou máte tak radi. Dávaj na ňu prosím pozor,“ prosila Harryho pani Dattová.
„A Harry, veľa šťastia. Držíme ti palce,“ povedal pán Datt a rozlúčil sa.
Konečne sa dostal späť k svojej milovanej a už len čakali ako sa situácia vyvinie. Držali sa okolo pasu a prezerali si zrejme naposledy svojich príbuzných.
„Harry, Angela je čas,“ povedal riaditeľ, ktorý práve prišiel. Na pleci mu trónil fénix Félix.
„Priniesol som vám vaše veci,“ ukázal na niekoľko batohov pred ním a mierne sa usmial. Harry naposledy skontroloval, či tam má všetko a keď sa o tom presvedčil, pristúpil naspäť k Angele.
„Rád som vás všetkých spoznal,“ zamával im Harry rovnako ako aj Angela.
„Určite sa ešte stretneme, nebojte sa,“ pridala sa Angela.
Obaja sa otočili na profesora, ktorému len kývli na znak vďaky.
Félix nastavil chvost, za ktorý sa ho chytili.
„Zase na cestách priateľu,“ šepol mu Harry. Félix vydal hrejivý tón, poslednýkrát stihli zamávať a už sa točili vo víre farieb a zvukov...

15. Kapitola || 17. Kapitola

Kapitola dvadsiata ôsma : ProfesorKapitola dvadsiata siedma : Dobby radcomKapitola dvadsiata šiesta : Nebo alebo peklo?Kapitola dvadsiata piata : ZnovuzrodenieKapitola dvadsiata štvrtá : DuelKapitola dvadsiata tretia : Nemocnica sv. MungaKapitola dvadsiata druhá : Už to začínaKapitola dvadsiata prvá : Cesty sa rozchádzajúKapitola dvadsiata : Dvojka je späťKapitola devätnásta: Videné a predvídanéKapitola osemnásta: Šikmá uličkaKapitola sedemnásta: Konečne domaKapitola šestnásta: LúčenieKapitola pätnásta: SenKapitola štrnásta: Prvé kroky Kapitola trinásta: Jeho druhé jaKapitola dvanásta: VysvetlenieKapitola jedenásta: SídloKapitola desiata: VäzenieKapitola deviata: Pomoc KentaurovKapitola ôsma: RokvilleKapitola siedma: Obrana proti čiernej mágiiKapitola šiesta: Triediaci klobúkKapitola piata: Rokfortský expresKapitola štvrtá: Týždeň očakávaníKapitola tretia: Nečakaný príchodKapitola druhá: Odchod od Dursleyovcov Kapitola prvá: Dursleyovci